Farbosleposť (daltonizmus)

Farbosleposť je spôsobená poruchou funkcie čapíkov – svetlocitlivých buniek na sietnici oka, ktoré reagujú na rôzne vlnové dĺžky svetla (červená, zelená, modrá). Ak niektorý typ čapíkov chýba alebo nefunguje správne, mozog dostáva neúplnú informáciu o farbách. Vo výsledku farby nezodpovedajú konkrétnej farbe, pretože farboslepý človek ich vníma inak. V praxi sa popisujú najčastejšie poruchy vnímania červenej farby – protanomália, zelenej farby -deuteranomália, alebo modrej farby -tritanomália.

Najčastejšou formou je dichromázia, kde chýba jeden z troch typov čapíkov, pacient má pri tejto diagnóze funkčné len dva typy čapíkov, čo skresľuje vnímanie farby a môžu ju vnímať ako hnedé odtiene. Menej závažné formy sa označujú ako anomálna trichromázia, kde sú všetky čapíky prítomné, ale jeden typ funguje menej efektívne ako ďalšie, čo spôsobuje nerovnováhu a opäť zapríčiňuje iné vnímanie konkrétnej farby. Monochromázia je stav, kedy pacient nerozoznáva žiadnu farbu, teda nie je schopný farebne vidieť, človek je doslova farboslepý. Ide o raritný stav.

Príznaky sa líšia podľa typu poruchy. Najčastejšie prejavy:

– zámena farieb, najmä červenej a zelenej (napr. pri semafore, oblečení alebo kreslení),
– problémy s učením sa farieb v detstve,
– slabé rozpoznanie farebných kontrastov,
– pomalšia orientácia v prostredí, kde zohrávajú farby dôležitú úlohu (napr. mapy, schémy, grafy).

Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že majú farbosleposť, kým nie sú testovaní – u detí prichádza prvá diagnostika často až pri nástupe do školy, u dospelých pri šoférovaní alebo pracovnej prehliadke.

U detí je porucha farebného videnia často nenápadná. Rodičia alebo učitelia môžu spozorovať, že dieťa nesprávne pomenúva farby, vymaľováva obrázky neprimeranými farbami (napr. zelené slnko) alebo má problém rozpoznať farby na dopravných značkách. Farbosleposť sa najčastejšie vyskytuje u chlapcov – postihuje asi 8 % mužov, ale len 0,5 % žien. Je to preto, že najčastejšia forma (červeno-zelená porucha) sa viaže na X-chromozóm.

Je jednoduchá a bezbolestná. Pri vyšetrení farbocitu sa najčastejšie používajú:

– Ishiharov test – farebné tabuľky s číslami alebo tvarmi zloženými z bodiek rôznych farieb. Osoby s poruchou farebného videnia ich nedokážu správne prečítať.
– Anomaloskopia – presnejšie vyšetrenie na špeciálnom prístroji, ktoré určí presný typ a stupeň poruchy.
– Testy s farebnými filtrami – využívajú sa pri podrobnej diagnostike, najmä u dospelých.

Vyšetrenie môže vykonať očný lekár alebo optometrista, a odporúča sa najmä pred nástupom do školy alebo pri výbere povolania (napr. policajt, pilot, elektrotechnik).

V súčasnosti neexistuje žiadna účinná liečba ani chirurgický zákrok, ktorý by farbosleposť úplne odstránil. Ide o vrodenú genetickú poruchu, ktorú nemožno “napraviť” bežnou medicínskou cestou. Väčšinou ide o genetickú predispozíciu dedenú z generácie na generáciu. Avšak farbosleposť môže byť niekedy dôsledkom traumatického poranenia oka alebo následok infekcie.

Niektoré pomôcky, ktoré vedia zmierniť problém a môžu pomôcť, sú:

– špeciálne okuliare alebo šošovky s farebnými filtrami – tieto pomôcky môžu zlepšiť kontrast medzi farbami, čím zlepšia vnímanie farieb, hoci nezvrátia samotnú poruchu.
– digitálne aplikácie a softvéry – rôzne mobilné aplikácie alebo okuliare s rozšírenou realitou pomáhajú rozoznávať farby (napr. pre školákov alebo grafikov).
– výchova a prispôsobenie prostredia – správna edukácia detí a ich okolia, označovanie farieb slovne alebo symbolmi (napr. pri hre, učení alebo v škole).

Farbosleposť je síce neliečiteľná, no s vhodnou kompenzáciou a pochopením zo strany okolia môžu farboslepí viesť plnohodnotný život. Dôležitá je včasná diagnostika, najmä u detí, aby im porucha nekomplikovala učenie a bežné fungovanie. Pokiaľ máte podozrenie, že vy alebo vaše dieťa nevidíte farby správne, obráťte sa na očného špecialistu – vyšetrenie je rýchle, bezbolestné a môže výrazne zlepšiť kvalitu života.